Nová unikátna technológia výroby biopalív druhej generácie (2G)

V EÚ je doprava zodpovedná za približne 21% všetkých emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú k globálnemu otepľovaniu a percento rastie. Na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä na zníženie emisií skleníkových plynov dohodnutých podľa Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody, je dôležité nájsť spôsoby, ako znížiť emisie z dopravy. EÚ podporuje biopalivá s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov, podporiť dekarbonizáciu dopravných palív, diverzifikovať zdroje dodávok paliva, poskytnúť nové príjmové príležitosti vo vidieckych oblastiach a vyvíjať dlhodobé náhrady za fosílne oleje.

Stratégia EÚ pre biopalivá má dva hlavné ciele:

  1. ďalej podporovať biopalivá v EÚ a rozvojových krajinách s cieľom zabezpečiť, aby ich výroba
    a používanie boli v celosvetovom meradle pozitívne pre životné prostredie a zohľadňovali konkurencieschopnosť
    prispievajúc k lisabonskej stratégii
  2. pripraviť sa na rozsiahle využívanie biopalív zlepšením ich nákladovej konkurencieschopnosti prostredníctvom
    optimalizovanej kultivácie vyhradenej suroviny, výskum biopalív "druhej generácie
    (2G)", a podpora prenikania na trh prostredníctvom demonštračných projektov a odstránenie
    netechnických bariér

Z týchto cieľov Rada Európskeho parlamentu schválila smernicu 2009/28 / ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77 / ES a 2003/30 / ES. Okrem toho smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30 / ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70 / ES, pokiaľ ide o špecifikáciu benzínu, nafty a plynového oleja, a zaviedla mechanizmus na monitorovanie a znižovanie emisií skleníkových plynov emisií. Súčasná politika EÚ v oblasti biopalív sa zameriava na rozvoj 2G biopalív, prekonanie trhových prekážok a zlepšenie distribučných a skladovacích systémov. Biopalivá by sa mali vyrábať spôsobom, ktorý nespôsobuje významné poškodenie životného prostredia alebo hospodársku súťaž s výrobou potravín alebo ohrozuje biodiverzitu. Toto úsilie Európskeho parlamentu bolo schválené 17. januára 2018 v prvom čítaní revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, pričom sa rozhodlo obmedziť používanie biopalív na báze plodín a podporiť biopalivá druhej generácie. V návrhu legislatívy sa uvádza, že biopalivá na báze plodín by nemali prekročiť 7% cestnej a železničnej paliva, čo je úroveň spotreby od roku 2017.

Na základe vyššie uvedených podmienok skupina HOLIG A / S vypracovala základy pre realizáciu unikátnej technológie biorafinácie pre výrobu 2G biopalív a biochemikálií z lignocelulózovej suroviny, ktorú tvorí predovšetkým poľnohospodársky a lesný odpad, vedľajšie produkty a rezíduá a cielené energetické plodiny. Realizácia technológie biorafinácie sa skladá z dvoch nezávislých technológií, kde prvý predstavuje predbežnú úpravu biomasy s následnou produkciou cukrov C5, C6 a lignínu a druhá úprava C5, C6 cukrov na biobutanol, bioacetón a ioetanol ( ABEtechnology). Súčasťou plánu implementácie bio-rafinérie je aj realizácia energetického bloku založeného na vlastných pevných a plynných biopalivách. Lignin, ktorý súčasne predstavuje nielen palivo, ale aj predajný produkt, spracované spracovanie bielizne na tuhé biopalivá a vyrábaný bioplyn, predstavujú vlastné zdroje energie, ktoré úplne pokrývajú spotrebu energie biologickej rafinérie bez použitia fosílnych palív.   Výrobná kapacita biorafinérie je 50 000 t / rok kvapalných biopalív pozostávajúcich z 30 000 t / rok bio-butanolu, 15 000 t / rok bioacetónu a 5 000 t / rok bioetanolu. Táto kapacita zahŕňa aj výrobu 72 000 t / rok lignínu, 48 000 t / rok tuhých biopalív z čistiacich a prebytočných kalov z ČOV, 12,8 mil. M 3 / rok bioplynu a 19 800 t / rok kvapalného CO 2. Táto výrobná kapacita potrebuje 360 ​​000 t / r biomasy, čo si vyžaduje veľmi dobre rozvinutú logistiku a skladové hospodárstvo.